Rhodos, kombinácia top veterných štatistík a gréckeho ostrova

Rhodos, kombinácia top veterných štatistík a gréckeho ostrova

Rhodos je destinácia, ktorá tiež nie je neznáma. Či už svojou históriou alebo dovolenkovými letoviskami.

Cez ostrov prešlo nemálo rôznych kultúr a zanechali to po sebe hodne stôp, takže ak sa náhodou stane že nefúka, je sa kam ísť pozrieť. Najmä staré mesto Rhodos je fascinujúce mohutnosťou svojej konštrukcie.

Z pohľadu kitera či surfistu sú zaujímave najmä dve oblasti, ležiace každá na opačnom konci ostrova. Prvá oblasť je na severnom pobreží, čo je ešte Egejské more, pri hlavnom meste s rovnakým menom ako ostrov – Rhodos, druhá je na juhovýchodnom konci – Prasonisi. Spojenie medzi nimi je po ceste, jazda autom z jedného konca na druhý trvá asi 1,5 hodiny.

Tieto lokality sú od seba odlišné, tak surfovými resp. kiteovými podmienkami, ako aj celkovým zázemím a atmosférou. Lokalita na severe je výrazne viac turistická a hotelová, vhodná aj pre nesurfujúci sprievod. Zato Prasonisi na juhu je úplnym opakom, sem sa chodí najmä a skoro výlučne surfovať a/alebo kiteovať, dlhší pobyt je pre nesurfujúci sprievod skutočnou skúškou tolerancie.

Väčšina rhodských turistických destinácií ponúkaných cestovnými kanceláriami leží na východnom pobreží (Stredozemné more), kam sa vietor nedostáva, takže kúpajúci sa turisti, sediaci na lehátkach pod slnečníkmi, ním nie sú obťažovaní, kto však chce ísť na Rhodos surfovať, pre toho sú tieto letoviská nepoužiteľné, iba ak by každý deň dochádzal dlhšiu vzdialenosť autom.

Rhodos, kombinácia top veterných štatistík a gréckeho ostrova

Sever- Ialyssos/Ixia/Trianda

Smerom na východ od hlavného mesta Rhodos leží na pobreží Egejského mora oblasť Trianda/Ixia, kúsok ďalej na východ leží ešte niekoľko málo dediniek, posypaných najmä popri pobreží hotelmi. Tu sa nachádza viacero surfových a kiteových centier, od malých až po naozaj veľké, často sú napojené na nejaký hotel, ale služby poskytujú nezávisle, takže bývať v inom hoteli a dochádzať do stanice pred susedným hotelom je v pohode. Majiteľmi zvyčajne nie sú domáci, tým, ktoré vlastnia Gréci sa všeobecne je lepšie vyhnúť. Centrá sú väčšinou vybavené kvalitným materiálom a celkovo dobrým zázemím. Windsurfingové a kiteové centrá sú vždy oddelené, takže na vode sa kiteri a surferi priamo nestretávajú.

Vietor fúka v sezóne (jar-leto-jeseň) najmä zo severozápadu (Meltemi), najlepšie štatistiky má od konca mája do začiatku septembra. Typický denný priebeh je, že dopoludnia fúka slabo, ca 2, niekedy 3 Bft, potom okolo obeda zosilnieva a od skorého popoludnia do asi piatej-šiestej fúka najsilnejšie, potom začína mať vietor diery a zoslabuje. Nebýva príliš silný, v júni, júli a auguste dosahuje spravidla 5 Bft., zriedkavejšie 6, občas 7 Bft, to ale už je ale skôr vzácnosť. V priebehu popoludnia sa jeho sila občas mení, niekedy trochu zosilnieva, potom občas zoslabuje, ale v rozsahu asi +/- 1 Bft., štandardom je, že celé popoludnie neklesne pod 4 Bft.

Meltemi má globálny charakter, fúka v lete vo veľkej časti Egejského mora, v spomínanej oblasti je ešte podporený miestnou termikou. Po pobreží smerom ďalej na juhozápad sa potom termika prejavuje menej a vietor je slabší. Smer v tejto oblasti je približne side shore, teda rovnobežne s pobrežím, z ľavej strany.

Voda je mierne zvlnená vďaka vetru, ktorý po nej fúka na dlhšom priestore a tlačí ju šikmo k brehu ostrova. Málokedy je úplne hladká, zvyčajnejšie sú dlhé tiahle vlny s výškou od 0,5m, vonku niekedy do max. 1,5m, ktoré sa nelámu. Pred stanicami, kde sa jazdí, potom samozrejme celkom slušný chop.

Rhodos, kombinácia top veterných štatistík a gréckeho ostrova

Lokalitu nepovažujem paušálne za vhodnú pre úplnych začiatočníkov windsurfingu, najmä kvôli zvlnenej hladine. Mierne a viac pokročilí si však môžu fajn zasurfovať. Pre kiterov všetkých úrovní je lokalita veľmi vhodná, vietor je dostatočne konzistentný a vďaka rozdielnej sile v priebehu dopoludnia vhodný aj pre úplnych začiatočníkov, akurát chýba plytká voda, dno dosť rýchlo klesá.

Pláže sú pieskové, posledné metre a vstup do vody sú kamenisté, dno dosť rýchlo padá. Vo vode sa nevyskytujú žiadne nebezpečné prúdenia, potvory, občas je na vode vidieť plávať korytnačku, ktorá sa však vždy rýchlo potopí.

Teplota vody v lete dosahuje do 27-28C, je naozaj teplá, slnko je silné a vzduch horúci, jednoducho dovolenkové počasie, v lete tu prakticky vôbec nepší, väčšinou sa jazdí len v krátkych neoprénoch alebo lycrových tričkách. Vďaka vetru je v tejto časti ostrova príjemne aj v také dni, kedz na opačnej strane (v závetrí) je na nevzdržanie horúco.

Možnosti ubytovania sú rôzne, od all in hotelov vyššieho štandardu až po jednoduchšie apartmány. Za zmienku stojí, že neďaleko sa nachádza letisko a lietadlá nalietavajú práve sponad Egejského mora oblúkom na pristátie. Frekvencia pristátí je v sezóne vysoká a ich hluk určite nie je zanedbateľný.

Sezóna začína oficiálne niekedy v apríli, ale prakticky skôr v máji, štatisticky veterne najlepšie mesiace sú jún-august. V máji a septembri-októbri sa dá tiež vychytiť veterné obdobie, ale môže sa stať aj to, že viacero dní je vietor len slabý či žiadny. Toto sa môže samozrejme prihodiť aj v lete, najmä keď je v Strednej Európe premenlivé počasie.

Najväčšie sú surfové a kitové centrá patriace pod Pro Center pána Jurgena Niensa a jeho spoločníka Bertranda. Ich surfové centra sú v dedinke Ialyssos, priamo na pláži pred tam ležiacimi hotelmi, spolu tam len Jurgen má 3 centrá, jedno je dokonca v akejsi polozátoke, kde býva pokojnejšia voda aj pre začiatočníkov. Kitové centrum leží viac smerom na juh, pri dedinke Kremasti, je to asi 3-4 km vzdialené od surfových centier. V kitovom centre možno o niečo málo slabšie fúka a je trochu pokojnejšia voda, ale podmienky sú celkovo približne rovnaké. Klientela všeobecne najmä zo západnej Európy (aj staff), posledné roky však pribudlo hodne návštevníkov z Ruska. Tieto centrá sú veľmi dobre zorganizované a kvalita materiálu je dobrá. Jediný problém, čo som zaznamenal, bol "festival nepríjemnosti" zamestnancov kite centra. Základné úlohy si plnili síce celkom dobre, ale ku klientom sa chovali ako k otravnému hmyzu. Všetkým dávali veľmi zrozumiteľne najavo, že je to pre nich práca, že toho majú plné zuby a že ich vlastne klienti veľmi otravujú.. toto je dôvod, prečo by som tam už nikdy nešiel. Ja sám som sa nepríjemne cítil, keď som toto chovanie len videl. Vedúcim bol Bulhar, ako aj väčšina inštruktorov resp. inštruktoriek.

V lokalite medzi mestom Rhodos a letiskom sa nachádza ešte viacero surfových centier, tiež zopár kitových, sú menšie než Pro Center, niektoré z nich vlastnia resp. prevádzkujú aj domáci, tieto sa všeobecne nedoporučujú. Mne sa ešte celkom pozdávala windsurfová stanica Meltemi Power Reinera Percica z Munchenu, toto je trochu bližšie k letisku, pred hotelom Blue Bay v dedinke Kremasti, je menšia, ale priateľskejšia a osobnejšia, teda ak niekomu vyhovujú najmä nemeckí turisti. Kúsok ďalej je aj menšia kitová stanica veľmi sympatického Alexandra z Brazílie. Ten si klientov vážil výrazne viac.

Ako všade inde, aj tu platí, že v okrajoch sezóny je prístup personálu osobnejší a celková atmosféra uvoľnenejšia, v high sezóne sú stanice plne vyťažené a personál preťažený, ku koncu sezóny už aj hodne unavený, čo je cítiť v prístupe.. (čo ale našinec, dobre odchovaný našimi domácimi poskytovateľmi služieb, ani nemusí zaznamenať).

Rhodos, kombinácia top veterných štatistík a gréckeho ostrova

Prasonisi

Na juhovýchode ostrov končí (začína) malým neobývaným polostrovom, ktorý je s ostrovom spojený pieskovým prechodom. V niektoré roky po silných zimných búrkach je v tomto prechode aj otvor - kanál, ktorým sa dá presurfovať. Ak zimné búrky toto spojenie spláchnu, v lete sa postupne zanáša pieskom a je tam plytčina.

Meltemi fúka z Egejského (Karpathoského) mora najčastejšie WNW alebo NW, šikmo  (WNW) alebo až skoro kolmo (NW) k tomuto pieskovému pásu – on shore na jednej (náveternej) strane a off shore na druhej (záveternej) strane. Takto vznikajú dva úplne rozdielne spoty: “Wave spot” a “Flat water” časť.

Na náveternej strane (Wave spot) vietor samozrejme tlačí vodu v smere svojho prúdenia, čím sa po náraze na prekážku vytvárajú pekné vlny, spravidla 0,5-1,5m vysoké, pri dlhšie fúkajúcom silnejšom vetre aj nad 2m (3m), ktoré sa už lámu. Smer je čistý on-shore.

Na druhej strane pieskového prechodu, na záveternej strane (Flat water), je zase vďaka off-shore smeru voda úplne hladká. Teda aspoň tesne pri brehu, trochu ďalej sa už vďaka silnejšiemu vetru tvoria malé minivlnky. Pri veľa jazdcoch na vode, čo je v sezóne štandard, je potom voda dosť “choppy”, ale ešte vždy je to jeden zo spotov s najhladšou vodou vôbec. Pri veľmi silnom vetre (od 7 Bft.) sa niekedy aj na Flat water spote tvoria mimoriadne dlhé a mimoriadne tiahle vlny, ktoré ale prichádzajú z opačnej strany ako vietor, sú malé, max. 0,5-0,75m, ale citeľné sú len tesne u brehu.

Vietor je podľa mojich skúseností v Prasonisi priemerne o niečo silnejší ako na severe, ale v niektoré dni to býva aj opačne, keď na severe fúka viac. Sú však dni, kedy v Prasonisi fúka naozaj silno (8-9 Bft.), vtedy na severe býva vietor spravidla vždy slabší, max. 6-7 Bft. V Prasonisi som častejšie zažil naozaj silný vietor (8 Bft. +), na severe zatiaľ vždy max do 7 Bft.

Meltemi je tu zosilnený geometriou okolitých kopcov, čím dochádza k dýzovému efektu, tiež je čiastočne podporený miestnou termikou.

Vietor býva niekedy čiastočne poryvový, najmä na okrajoch spotu s rovnou vodou, poryvy sú ale dobre čitateľné, v strede spotu je vietor podstatne rovnomernejší, celkovo ma tieto poryvy nerušili ani zďaleka tak, ako napr. na Fuerteventure. A už vôbec sa nepodobajú poryvovým podmienkam na našich domácich vodách, aj keď sú tu poryvy, tak stále niečo fúka, vietor nevypína úplne, ale "len" mení silu. Na wave spote je vietor o niečo málo slabší, asi o 0,5-1 Bft., pravdepodobne je to tým, že je to iné miesto spomínanej prírodnej dýzy (vstupné hrdlo). Celkom dobrým ukazovateľom je, že plachta, ktorá je na hladkej strane slušne “overpowered”, je na wave spote akurát.

Voda v Prasonisi je citeľne chladnejšia než na severe ostrova, ale stále je dostatočne teplá na surfovanie len v shorty neopréne, odhadujem v lete že môže mať okolo 23-24C. Na strane hladkej vody je voda krásne sfarbená a čistá, pri surfovaní je vidno vlastný tieň na dne. Wave spot toľko šťastia s vodou nemá, vlny sú tesne pri brehu často plné chalúh a voda je vďaka príboju na pieskovej pláži nepriehľadná a na východnej strane strane pri uzatvorenom kanáli dokonca zanesená odpadkami, najmä plastovými sáčkami, ktoré sú doplavené ako pozdrav gréckych trajektov vyhadzujúcich odpad priamo do mora. Z tohto som nemal príjemný pocit, keďže sáčok zachytený finkou je celkom dobrý dôvod na katapult, za čím nasleduje nielen pád ale aj plávanie a štartovanie v tomto svinstve. Našťastie sáčky bývajú zvyčajne len úplne pri skalách, takže sa im z veľkej časti dá vyhnúť. Ak je kanál otvorený (po niektoré roky celú sezónu), tak tento problém nie je. Teda problém vyhadzovanie odpoadkov do mora sa nestráca, akurát tieto odpadky sú priebežne vyplavované ďalej na more a nekoncentrujú sa tu.

Oba spoty nie sú veľmi široké, vlnový je dokonca dosť úzky, najmä pokiaľ chce niekto jazdiť čo najbližšie ku brehu, aby využil tu sa lámuce vlny. Ak sa na vlnovej strane k 10 surfistom pridajú ešte 10 kiteri, môže tam byť tesno. Viacero windsurfistov jazdí viacej hore, teda si nastúpajú a tam sa vozia, ale prichádzajú tak o najlepšie vlny resp. o ich príbojovú časť. Na hladkej vode je viac miesta ale aj podstatne viac surfistov a kiterov, často veľmi plno, najmä v hlavnej sezóne. Ale s trochou ohľaduplnosti sa miesto dá nájsť pre každého. 

Kite-surfisti na hladkej vode jazdia prevažne len na relatívne malej časti, zostávajú v náveternom západnom rohu neďaleko oba spoty spájajúceho kanálu (kosy), občas sa jeden-dvaja nájdu aj nižšie, ale všeobecne je to obmedzené a pracovníci surfových centier ich odtiaľ vytláčajú do spomínaného rohu, kde je dostatok miesta a úplne hladká voda, najmä keď sa jazdí priamo za pieskovou kosou, vo vode hlbokej asi po pás.

Jednoducho lokalita "flat water" je rozdelená myslenými zónami na kitovú a windsurfovú zónu, toto rozdelenie funguje ako dohoda tamojších staníc, sú tam 3, každá ponúka aj kitovanie aj windsurfovanie, vcelku to funguje.

Prejsť z jedného spotu na druhý je možné aj prenesením výbavy cez oddeľujúci pieskový pás, tento je široký asi 100-150m, akurát jedným smerom je to priamo proti vetru. Pokiaľ je otvorený kanál, tak je v ňom spravidla veľmi plytko a dá sa tadiaľ zvyčajne aj presurfovať.

Vďaka hladkej vode je toto miesto čiastočne vhodné aj pre začiatočníkov, samozrejme len na tejto strane. Voda pri brehu len pozvoľne klesá a je k dispozícii dosť veľká oblasť, kde je možné dočiahnuť na dno. Na pieskovom dne tu údajne je možné stretnúť „scorpion fish“, na ktorú stúpiť je bolestivé. Na takéto prípady majú v taverne (vzdialenej asi 300m) pripravené vedro s nejakou zmeskou, hlavné prísady sú vraj voda, cukor a ocot, údajne to bolí o dosť viac ako pichnutie včelou. Iné vodné alebo podvodné nebezpečia, silné prúdy alebo potvory sa tu nevyskytujú. Samozrejme na wave strane majú vlny svoju silu, úmernú ich výške, ak fúka 6 Bft. a viac, tak môžu dosiahnuť celkom slušnú výšku a ich silu treba rešpektovať. Bezpečnostnou výhodou je, že sa nelámu cez žiaden reef, ale na pieskovú pláž.

Wave spot nie je zo surfových centier priamo monitorovaný, predpokladá sa, že ak by aj niekto mal potiaže, tak ho vlny vymelú na piesok skôr, než by sa k nemu niekto dostal. Zato revír s hladkou vodou je cez deň počas otvorenia surfcentier neustále monitorovaný, každé surfcentrum (sú tu 3) má svoju baywatch vežu a pripravený motorový čln. Berú to vážne, bol som osobne svedkom toho, ako majiteľ jedného zo surfcentier riadne zvozil hliadkujúcich chalanov, keď okamžite nevyštartovali na pomoc surfistovi sediacemu na doske, aj keď zjavne nebol z ich surfcentra. Nakoniec pri off-shore podmienkach so silou vetra nezriedka 7-8Bft. ani iná šanca nie je, ako niekomu ušetriť nedobrovoľný výlet do Afriky, než okamžite pri prvých náznakoch ísť po neho s člnom, aj keď napríklad len chvíľu dlhšie sedí na doske.

Dno aj pláž sú pieskové. Pláž nie je veľmi vhodná na typické plážovanie sa, aj keď zopár vytrvalcov pod vždy nejako stabilizovanými slnečníkmi možno vidieť, odhadujem, že je to veľmi tolerantný sprievod tu si užívajúcich surfistov, v priebehu dňa totiž len ťažko nájsť príjemné miesto v závetrí, pre nesurfistov toto miesto nie je pripravené.

Surfové centrá sú tu 3, priekopníkom bol Christof Kirschner, ktorý prakticky v púšti (formulácia „na zelenej lúke“ sa na Prasonisi fakt nehodí) postavil stanicu, celkom šikovným spôsobom z prepravných kontajnerov. V posledných rokoch sa k nemu pridali ešte dve centrá, obe poľské, všetky ale pôsobili celkom dobre, aj keď osobnú skúsenosť mám len s Christofovým, ktorý to má výborne zorganizované (okrem veternej predpovede a aj nameraných hodnôt rýchlosti vetra, tu to celkom slušne preháňajú, čo by fakt nemuseli, lebo všeobecne je toto miesto naozaj veterné). Je možné si tiež doniesť a uskladniť vlastnú výbavu, po dohode vedia doviezť z letiska. Vrátane rescue servisu, čo doporučujem všetkým.

Ubytovacie možnosti sú obmedzené, sú tu asi 4 hotely, so stredným a nižším štandardom, je tu jeden celkom dobre zásobený supermarket (vraj jediný surfistický supermarket na svete, kde večer je možné stretnúť snáď všetkých surfistov, posedávajúcich pred supermarketom na schodoch) a jedna taverna, kde mne osobne strava moc nechutila. A ešte jedna (polská) reštaurácia, ktorú som nikdy nevidel zaplnenú.

Veľa ľudí sem chodí kempovať s karavanmi, tieto sú postavené aj pri wave aj pri hladkej vode. Pri silnejšom vetre, tak asi nad 8Bft., ich občas trochu zospodu umyje morská voda, keď vlny sa prelievajú až hore na pieskový prechod, vtedy je vhodné si dať pozor, kde človek zaparkuje. Inak parkovať všeobecne nie je problém, miesta je dosť. Oficiálne je v celom Grécku voľné kempovanie zakázané, ale pokiaľ  tu niekto stojí na piesku a nepácha neplechu, tak je mlčky tolerované. Na Rhodose nie je žiaden oficiálny kemp.

Stanovať sa tu nesmie, občas sa niekto v dunách ale nájde, najmä v lete je tu nemálo stanov.

Viacero surfistov býva tiež v asi 10 km vzdialenej dedinke Katavia, odkiaľ sa sem dá dostať len autom. Alebo aj klusom cez vysušené kopce, to som osobne ale neskúšal. Ďalej smerom na sever sú potom letoviská s rôznymi hotelmi, od naozaj luxusných až po najnižšie kategórie penziónov, odtiaľ treba dochádzať spravidla 20 km a viac. Požičovne áut sú na každom kroku, akurát priamo v Prasonisi nie. Dá sa prenajať si aj auto s nosičom, podľa mojich skúseností sú ale tieto nosiče mimoriadne slabé a vyžadujú naozaj opatrnú jazdu. Veľa surfistov to rieši aj bez nosiča, priviažu boardbagy priamo na strechu..

Konával sa tu Európsky pohár vo freestyle, ale celková atmosféra bola taká, že ľudia tu prítomní radšej sami surfovali než sa kukali, takže sa jazdilo prakticky bez divákov.

Toto miesto má ako pravidelnú destináciu viacero výjazdových škôl, či už z UK (Jem Hall, Guy Cribb), ruská škola, ProCenter Christopha Kirschnera organizuje pravidelne Young Gun Camp….

Atmosféra je všeobecne úplne iná než v all in hoteloch, ľudia sem chodia najmä za surfovaním, večer tu nefunguje žiadna diskotéka, ale ľudia sa zvyknú zísť spontánne na pláži a zabaviť sa pod hviezdami. Prasonisi je svojimi vlastnosťami akýmsi prirodzeným filtrom pre iný typ turistov. Nezažil som osobne obdobie hippies, ale okrem marihuany mi to príde pocitovo (svojou uvoľnenosťou, spontánnosťou a nehraním sa na niečo) podobné. Pre povahu, ktorej takáto atmosféra vyhovuje viac než prepchaté bufetové stoly a umelo zábavní animátori pri hotelovom bazéne v all in hoteli, tu je možné nájsť krásne miesto, kde sú nielen perfektné podmienky na surfovanie, ale aj blízkosť prírody a jej krás.

Dostať sa sem dá za asi 3h lietadlom, alebo za asi 2-3 dni autom a trajektom (pozor, posledné roky sú trajekty v hnusnom stave, poničené, vraj migrantmi.. kultúra takéhoto cestovania sa výrazne znížila).

Board Academy tu pravidelne organizuje tréningové kempy, ktoré sa stali obľúbenými najmä u pokročilejších surfistov.

Rhodos, kombinácia top veterných štatistík a gréckeho ostrova