Prvý equipment windsurfistu

Plaváky a oplachtenia určené začiatočníkom sa svojim dizajnom a použitými materiálmi výrazne odlišujú od tých, ktoré sú určené pokročilejším jazdcom.

Prvú výbavu je možné chápať dvojako, buď ako prvý - začiatočnícky materiál, ktorý je vhodné použiť pri úplnych začiatkoch, alebo ako prvú výbavu, ktorú je už vhodné si kúpiť vlastnú, pokiaľ šport zaujal a surfista je už mierne pokročilým.

Výbava surfistu sa sa skladá z:

  • plavák (doska, board..)
  • oplachtenie (rig), pozostávajúce z plachty, sťažňa a rahna
  • neoprén, trapéz, prípadne topánky, rukavice a ďalšie doplnky

Pre úplné začiatky, spravidla v rozsahu prvého týždňa až dvoch, sa pre dospelých používajú široké a veľmi stabilné dosky s výtlakom okolo 180-220 litrov, vyrobené spravidla z polypropylénu. Tieto sú relatívne ťažké, ca 18-25kg, ale sú veľmi odolné a snáď okrem pádu z lietadla prežijú všetko.  Dosky majú veľkú stredovú plutvu, ktorá zvyšuje ich stabilitu a tiež zlepšuje stúpanie proti vetru, čo je oboje pre začiatočníkov významné pozitívum a podstatne uľahčuje začiatky. Viacerí výrobcovia začiatočnícke plaváky po celom povrchu paluby pokrývajú príjemnou penou (EVA), ktorá sa nešmýka ani keď je mokrá.

Plachty sa používajú jednoduché, čím ľahšie, z dacronu a/alebo monofilmu, s veľkosťou od 3,0 m2 (ženy) do max. 5,0 m2. Sťažeň a rahno sú tiež veľmi ľahké, najčastejšie hliníkové.
 
Pre deti je výbava úmerne menšia, dnes mnoho výrobcov má v ponuke špeciálny detský materiál, dôraz je kladený na ľahkú manipulovateľnosť a nízku hmotnosť, hlavne u oplachtenia.
 
Všeobecne je začiatočnícky materiál slušne odladený a výrazne napomáha prekonať prvé zápasy so stabilitou, vetrom a ďalšími vplyvmi, s ktorými sa začiatočníci zvyknú pasovať, kým sa z nich neskôr stanú ich priatelia.

Vzhľadom na to, že moderná začiatočnícka výbava umožňuje rýchly pokrok, aj menej zdatní začiatočníci sa najneskôr po dvoch týždňoch stávajú mierne pokročilými, už dostatočne zdatnými na inú, o stupeň športovejšiu výbavu.

Preto nedoporučujem dosku a oplachtenie pre úplne prvé začiatky si kupovať, je výrazne jednoduchšie si ju prenajať, najlepšie aj s úvodným kurzom (článok Ako začíname).
 
Určite veľmi nevhodné je začínať na „nejakom-hocijakom“ starom surfe s „nejakou-hocijakou“ starou plachtou, alebo na surfe známeho už pokročilejšieho surfistu, aj keď takéto prípady je stále vidieť často. Staré dosky majú spravidla nemoderný dizajn, oproti moderným začiatočníckym doskám výrazne menšiu stabilitu. A staré plachty, nie špeciálne začiatočnícke, bývajú často priťažké a zle ovládateľné. Tieto faktory môžu niekoho úplne odradiť a neumožniť mu prekonať hranicu „už mi to ide a baví ma to....“. Je možné stráviť hodiny padaním z takejto nevhodnej výbavy a skončiť znechutený, zatiaľ čo na modernej, napr. aj požičanej, je pokrok viditeľný už po prvých hodinách.
 

Rovnako nevhodná je výbava síce moderná, ale určená pre pokročilých surfistov, kde je ťažisko kladené na iné parametre než vhodnosť pre začiatočníkov. (známy majiteľ rakúskeho surfshopu s (obchodníckou) láskou spomína na aj slovenských zbohatlíkov, ktorí si nedali poradiť a ako úplní začiatočníci si nakúpili pretekárske najdrahšie dosky a plachty, už s menšou láskou potom na to, keď mu ich prišli reklamovať ako nepoužiteľné..)

 
 

Čo sa týka neoprénového oblečenia, toto je rovnaké pre začiatočníkov ako aj pre najpokročilejších jazdcov, úlohou je zabezpečiť tepelnú pohodu pri dostatočnej pohyblivosti, moderné neoprény toto zabezpečujú všetky. Hrúbka materiálu a typ oblečenia by mali byť volené podľa teploty vody a vzduchu.

 

Pri veľmi teplých podmienkach je možné absolvovať začiatky aj v plavkách alebo šortkách. Osobne doporučujem ale vždy surfovať aspoň v neopréne typu shorty (krátke rukávy aj nohavice, prakticky veľmi univerzálny neoprén pre všetkých, čo surfujú len v lete), predlžuje to čas na vode a aj chráni pri pádoch. Je jednoducho fajn, pokiaľ človek nemá nepríjemný pocit z pádu do vody.

 

Z hygienických dôvodov je dobré mať vlastný neoprén, aj keď v každom surfcentre sa dá požičať. Životnosť je pri dobrej starostlivosti niekoľko rokov.

 
 

Trapéz úplný začiatočník nepotrebuje, dokonca by mu zavadzal, je určený až mierne porkočilejším.

 
 
 

Pokročilí

 

Tu už dobré tipy nie je tak jednoduché zovšeobecniť.

 

Inú výbavu by som doporučil pre 40-ročného priemerne zdatného surfistu/surfistku a inú pre 17-ročného divocha. U každého je možné očakávať trochu iné priority, nakoľko windsurfing ponúka rôzne smery, z ktorých charakteristické a v stredoeurópskych podmienkach realizovateľné sú najmä freeride-freerace a freestyle- freewave, príp. freemove.

 
 

Určite však aj tu platí, že dobrá voľba výbavy výrazne ovplyvňuje progres jazdca a jeho radosť zo surfovania. Naopak nevhodne zvolená výbava môže niekoho až úplne odradiť od ďalšieho venovania sa tomuto krásnemu športu.

 

Za dôležité považujem, aby sa športovec mohol sústrediť na svoj zážitok a nie aby musel bojovať s nevhodným alebo moc komplikovaným materiálom.

 
 

Plavák

 

Pre väčšinu surfistov je po prvých zvládnutých začiatkoch vhodná doska v rozsahu 130-180 litrov. Ľahším surfistom, ca do 70 kg už stačí doska s výtlakom 130-150 l, ťažší potom volia viac výtlaku. Dobrým príkladom napr. z ponuky JP-Australia je typ Funster, ponúkaný v kategóriach od 145 do 205 litrov, pre športovejších jazdcov potom napr. model FunRide 125 laebo 140l, podobnú ponuku majú prakticky skoro všetci väčší výrobcovia.

 

Takáto doska najlepšie spĺňa aj požiadavky na jedinú rodinnú dosku, na ktorej sa dlhé roky spokojne povozia (aj keď niekedy s rôznymi plachtami) rovnako obaja rodičia, ako aj deti.

 
 

Pre deti, ktoré sa chcú venovať windsurfingu aktívnejšie, je vhodné orientovať sa na menšie dosky, napr. na malé špeciálne detské dosky (napr. JP Young Gun, alebo niečo z ponuky Starboard) alebo prípadne dospelácke freestyle-ové alebo aj freewave-ové dosky, napr. môj syn v asi 12 rokoch začal jazdiť na najmenšej vtedy dostupnej doske JP RealWorldWave 69, čo pri jeho vtedajšej hmotnosti 35kg bola doska nie malá a umožnila mu hneď sa venovať rôznym trikom, ktoré sú pre mladých často atraktívnejšie než rýchla jazda „rovno“. Detské dosky majú spravidla viac možností na montáž šlapiek než dospelácke, niektoré aj opciu na montáž ďalšej plutvy do stredu dosky, sú univerzálnejšie a vedia rásť s dieťaťom. Niektoré modely sú potiahnuté protišmykovou penou po celej palube (napr. JP Young Gun 115), čo je príjemné, lebo na športovejšej doske s drsným povrchom sa dieťa môže ľahko odrieť pri vyliezaní na dosku.

 

U detí je vysoký predpoklad rýchleho progresu a potom súvisiaci rast nárokov na dosku, voľbu by okrem telesnej hmotnosti a veku mala ovplyvniť aj celková telesná zdatnosť a zapálenosť pre šport a voľa zlepšovania sa.

 
 

Oplachtenie

 

Významné sú všetky komponenty. Najviac je síce vidieť plachtu, ale surfista rovnako cíti aj sťažeň a v rukách drží rahno.

 
 

Plachta

 

Typ plachty pre mierne pokročilých je možné voliť z viacerých typov plachiet, najlepšie ale pokrýva požiadavky v tejto skupine typ freeride alebo freemove plachty so 4-5 spirami, napr. NP Solo alebo Excess, ale takéto typy plachiet majú v ponuke všetci výrobcovia.

 

Veľkosť závisí od telesnej hmotnosti, pre muža je spravidla najuniverzálnejšia veľkosť 6 až 7m2, pre ženu 4,5 až 5,5m2, pre deti plachty menšie, opäť podľa hmotnosti, najmenšie plachty sú v ponuke už niekde od 1,5-2m2.

 

Pre väčšinu surfistov je vhodnejšia plachty bez tzv. camberov, čo sú špeciálne vidličky medzi spirami a sťažňom.

 

Osobne mám veľmi dobré skúsenosti s plachtami z robustného x-Ply materiálu (napr. NP Excess), sú veľmi odolné a trvanlivé, pritom nie sú oproti monofilmovým plachtám ťažšie.

 
 

Sťažeň

 

Moderné sťažne sa vyrábajú z uhlíkovej tkaniny impregnovanej živicou. Keďže uhlíková tkanina je veľmi drahá, väčšina sťažňov nie je vyrobená len z nej, ale je doplnená sklenou tkaninou. Niektorí výrobcovia používajú niekedy aj kombináciu ešte s inými materiálmi, napr. na ocharanu pred UV žiarením alebo nárazom.

 

Všeobecne platí, že čím sťažeň obsahuje vyšší podiel uhlíkových vlákien (pretekové modely až do 100%), tým je ľahší, ale súčasne drahší a náchylnejší na zlomenie. Ako rozumný kompromis cena/výkon sa javia sťažne s obsahom uhlíka 50-70%.

 

Ďalším parametrom je tvar krivky ohybu sťažňa a jeho tvrdosť, toto je často dosť alchýmia (samostatný článok). Spravidla nemožno nič pokaziť, pokiaľ si ku plachte obstaráte sťažeň doporučený výrobcom plachty, údaje sú napísané dnes na každej plachte.

 

V posledných rokoch sa objavili sťažne s menším priemerom tzv. RDM (reduced diameter mast, nazývané tiež Skinny), tieto pasujú do väčšiny plachiet, sú o málo ťažšie ale menej náchylné na zlomenie, aj preto sa používajú prevažne do wave-ových plachiet, ale v pohode aj do freestylových a freeridových plachiet, dokonca niektorí dizajnéri ich nasadzujú aj do rýchlostných a formulových plachiet.

 

Určite sú zaujímavé aj pre deti, lebo pri rôznych trikoch môžu ľahšie uchopiť oplachtenie za sťažeň. Pre deti je duplom dôležité, aby bol sťažeň a tým celé oplachtenie čo najľahšie.

 

Sťažne sa vyrábajú v unifikovaných dĺžkach 370, 400, 430, 460, 490cm atď., komín každej plachty má spravidla inú dĺžku, preto sa používajú nástavce s meniteľnou-nastaviteľnou dĺžkou.

 
 

Rahno

 

Tu je voľba trochu zúžená, čo sa typov týka.

 

V ponuke sú najčastejšie hliníkové resp. duralové rahná. Je možné siahnuť aj po uhlíkovom alebo hybridnom (kombinácia uhlíku a hliníku), tieto sú spravidla výrazne drahšie. Kto chce viac investovať, doporučil by som najprv do sťažňa, až potom do drahého rahna, duralové rahno pre bežné použitie považujem za plne vyhovujúce.

 

Dôležitý parameter je priemer tyče, spravidla čím menší, tým lepší, u žien a detí je to zvlášť významné, hrubé rahno sa zle drží a ruka sa sa citeľne skôr unaví. Pre deti sú v ponuke špeciálne detské rahná, nie tak pevné ako dospelácke, zato s detským priemerom tyče, určite pre deti doporučujem.