Niečo o kitingu

NIEČO O KITINGU VŠEOBECNE

Kiting, alebo kiteboarding /od slova kite – z angl. drak/ je nový doskový šport, pozoruhodný využitím sily vetra prenášanej na jazdca a dosku prostredníctvom draka. Tu všeobecný článok o kitingu a jeho rôznych formách, z ktorých najčastejšie praktizovaná a jednoznačne najrozšírenejšia je kiteboarding resp. kitesurfing na vode.

Existujú viaceré formy na vode a na zemi /obr. 1/. Kiting sa tiež realizuje ako hra s drakom samotným, teda bez pohybu na doske /hovoríme o tzv. powerkitingu/. Pri tejto hre sa dokáže jazdec odpútať od zeme a vo vzduchu vykonávať obraty okolo vertikálnej aj horizontálnej osi. Kiteboarding bol síce v svojich začiatkoch dosť nebezpečný šport, ale s vývojom nových materiálov, tvarov a vylepšení sa tento šport stáva dostupný pre bežnú populáciu. Powerkiting môže byť dobrou alternatívou pri výbere športov v prírode pre základné a stredné školy na kurzoch alebo pravidelnej výučbe, či športových krúžkoch.

 

Obr. 1 Formy kitingu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

História

Púšťanie draka má dávnu históriu. Už pred 2800 rokmi sa v starovekej Číne púšťali draky vyrobené z hodvábu a bambusu. Používali sa na predávanie odkazov, meranie vzdialeností, testovanie vetra, dokonca dvíhanie ľudí.

V 13. storočí priniesol prvý kite do Európy Marco Polo. V 18. a 19. storočí sa kite využíval na meteorologický prieskum. V Európe aj v Ázii sa draky často využívali na vojenské účely – dopĺňanie munície, riadenie bojov, zastrašenie protivníka atď.

Začiatkom 19. storočia sa anglický učiteľ z Bristolu, George Pocock, venoval vývoju ťažného draka, ktorý by ťahal voz, alebo loď. Drak ovládal pomocou 4 šnúr. Po prvotných pokusoch s členmi vlastnej rodiny sa mu podarilo dostať do vzduchu svojho syna a dcéru / až 82 m/ pomocou draka. Neskôr použil draka pri ťahaní vozov a lodí. Chcel týmto spôsobom nahradiť konskú silu, ktorá bola v tom čase zdanená. Ďalší Angličan, Samuel Cody, prešiel na člne ťahanom kitom Lamanšský prieliv.

V 20. storočí sa vyvinuli draky, ktoré slúžia na ťahanie – powerkites, alebo traction kites. Využívajú silu vetra vo výške cca 20-25 m /rýchlosť vetra je v tejto výške vyššia ako tesne nad zemou/.  Tieto draky majú obdĺžnikový tvar a podobajú sa na moderné padáky, alebo paraglidy.

Koncom 70-tych rokov 20. storočia sa začali používať šnúry z pevných materiálov ako Spectra a Kevlar. V kombinácii s ľahšie ovládateľnými drakmi s vyšším výkonom predstavovali základ pre budúci šport.

V roku 1978 Ian Day postavil katamaran poháňaný drakom. Ten dosiahol rýchlosť vyše 40 km/h.  V 80-tych rokoch rôzni jazdci skúšali kombináciu draka s ľadovými korčuľami, kanoe, vodnými lyžami, kolieskovými korčuľami.

V 70-tych a 80-tych rokoch Nemec Dieter Strasilla vyvinul padák, ktorý používal pri lyžovaní. Neskôr zdokonalil spôsob ťahania za drakom na lyžiach. Tento vynález použil aj v kombinácii so surfovou doskou, trávovými lyžami a buggy vozíkom. V roku 1979 si ako prvý človek nechal patentovať nafukovací kite na vodu.

V roku 1984 si dvaja bratia z Francúzska, Bruno a Dominik Legaignoux nechali po viacročnom vývoji patentovať nafukovací kite. Z tohto dizajnu potom vyvíjali ostatné firmy svoje vlastné kity. V roku 1990 vznikol tzv. kite buggying, alebo jazda v buggy vozíku s tromi kolesami ťahanom drakom /obr. 2/.

Obr.2  Buggy vozík

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zakladateľom tohto smeru bol Peter Lynn z Nového Zélandu. Na ťahanie používal tzv. komorové draky. Do roku 1999 sa predalo vo svete viac ako 14 000 buggy vozíkov. 

Začiatkom 90-tych rokov 20. storočia Bill Roeseler  /povolaním letecký inžinier vo firme Boeing/ a jeho syn Corey vyvinuli systém KiteSki. Drak v tvare delta ovládaný dvomi šnúrami poháňal vodnú lyžu. Tento kite bolo možné vyštartovať aj po páde do vody. Taktiež dokázal stúpať proti vetru. Tieto vlastnosti prezentoval Petrovi Lynnovi pri návšteve Nového Zélandu.

Koncom 90-tych rokov zmenili vodnú lyžu na dosku podobnú surfovej doske. Na Havajských ostrovoch spopularizoval kitesurfing známy surfer Laird Hamilton a Manu Bertin.

V roku 1997 bratia Legaignoux vyvinuli a začali predávať svetoznámy kite Wipika, ktorého profil tvorila nafukovacia tuba a priečne nafukovacie profily. Tento kite sa dal veľmi ľahko odštartovať aj z vody. Bruno Legaignoux pokračoval ďalej vo vývoji dizajnu draka a výsledkom jeho úsilia bol tzv. bow kite. Licenciu na tento revolučný dizajn predal mnohým firmám.

Prvé dedikované kiteboardy vyvinuli Raphaël Salles a Laurent Ness v roku 1997. Do roku 1998 sa stal kitesurfing známym športom . Vznikali školy kitesurfingu. Prvé preteky sa konali v septembri 1998 na ostrove Maui, USA. Do roku 1999 prevažovali tzv. directional kiteboardy, teda dosky ktoré mali svoju prednú a zadnú časť a boli prevzaté z windsurfingu a surfingu. Od roku 2001 už prevažovali tzv. twintip, alebo bi-directional kiteboardy, prevzaté z wakeboardingu. Tieto dosky sa mohli jazdiť ktorýmkoľvek koncom dopredu.

Na športové účely sa používajú tzv. trakčné kity, teda draky, ktoré sú schopné vyvinúť značný ťah. Okrem využitia vetra vyššie nad povrchom zeme kite zvyšuje svoj výkon aj vplyvom tzv. jazdného vetra, teda vetra, ktorý vzniká samotným pohybom draka. Keďže drak je vedený na 20 až 25 metrových šnúrach, pri krivočiarom pohybe po dráhe v tvare čísla 8 vzniká veľké uhlové zrýchlenie, stúpa rýchlosť jazdného vetra a tým aj ťah draka. Vplyvom vztlakovej sily sa drak dostáva do výšky a pomocou šnúr ho človek dokáže otáčať na obe strany a riadiť. Princípom vzniku ťažnej sily pri lete draka je rozdielna dráha, ktorú musí vzduchová masa prejsť pri obtekaní hornej a dolnej časti draka. Výsledkom je sila, ktorá dokáže v silnejšom vetre a väčšej ploche draka bez problémov zodvihnúť dospelého človeka do výšky a umožniť mu vznášať sa aj niekoľko sekúnd.  

 

Trakčné kity môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín:

-         komorový  /foil kite, obr. 3 /– má otvorené komory, uložené po šírke draka, cez ktoré sa drak napĺňa vzduchom a vytvára profil krídla, používa sa na jazdu na zemi – na snehu alebo inom povrchu /v kombinácii s lyžami, snowboardom, ľadovými, alebo in-line korčuľami, mountain boardom, tieto športy spadajú pod tzv. land kiting/, existuje aj komorový drak s uzatvárateľnou nábehovou hranou, ktorý je možné použiť aj na vode, 

Obr.3  Komorový kite

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

-         nafukovací  /LEI – leading edge inflatables, obr. 4/ - má nafukovaciu nábehovú hranu /leading edge/ a nafukovacie priečne výstuže /strouts/ , používa sa na vodu. V tejto skupine rozlišujeme 4 typy dizajnu s rozdielnymi jazdnými vlastnosťami. C kite je drak, ktorý nie je riadený cez nábehovú hranu /leading edge/. Riadiace šnúry sú uchytené k štyrom rohom kitu. Ďalšie tri typy kitov patria do skupiny tzv. SLE /supported leading edge/ drakov, teda s riadením cez nábehovú hranu. Tieto draky majú riadiace šnúra naviazané aj na nábehovej hrane a preto dokážu ostať pri vypustení vetra takmer úplne v pokoji, bez ťahu. Táto vlastnosť je najdôležitejšia pre bezpečnosť. Do tejto skupiny patria: Bow, Hybrid a Delta kite. Oproti C-kite majú SLE kity väčšiu projekčnú plochu a preto sú výkonnejšie. 

Obr.4  Nafukovací kite

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Riadiaci systém – existujú 2 základné riadiace systémy:

 

-         Páčky, rúčky /handles, obr. 5/– riadenie kite cez 4 šnúry

 

Obr. 5 Rúčky

-

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

         Hrazda /bar, obr. 6/ - riadenie pomocou 2, 4, alebo 5 šnúr

 

Obr.6  Hrazda

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Základné vlastnosti kitu: výkon, manévrovateľnosť, hangtime, alebo schopnosť kitu zdvihnúť a udržať jazdca vo vzduchu.

Základné parametre kitu: plocha, projekčná plocha, pomer dĺžky a šírky /tzv. aspect ratio/.

 

Formy kitingu

 

Počas histórie využívania draka na športové účely sa vyvinulo niekoľko foriem kitingu.

Do skupiny tzv. „landkiting“ patrí:

 

-         powerkiting,

-         snowkiting,

-         buggy kiting,

-         mountain board kiting,

-         skate kiting,

-         Poslednou a najpopulárnejšou formou je kiting na vode, alebo kitesurfing.

 

Powerkiting /obr. 7/ – je základná forma kitingu, ktorá je zároveň aj prípravou na ostatné formy. V rámci powerkitingu sa jazdec učí ovládať kite v stoji na mieste bez toho, aby sa nechal drakom ťahať. Učí sa štartovať draka do vzduchu, pri lietaní využívať celé veterné okno /pozri časť o technike ovládania draka/, pristávať s drakom. Neskôr sa môže pomocou draka odpútať zo zeme a vo vzduchu cvičiť rôzne triky ako sú napr. obraty okolo vertikálnej a horizontálnej osi. Na powerkiting sa používajú väčšinou komorové draky na dvoch alebo štyroch 20 m šnúrach ovládaných cez hrazdu, alebo páčky, s plochou od 1,3 do 10 m2.

 

Obr.7  Powerkiting

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Snowkiting /obr. 8/ – jazdec stojí na snowboarde alebo lyžiach a nechá sa ťahať drakom v smeroch podobných ako v jachtingu. Jednotlivé smery jazdy v športoch využívajúcich silu vetra nazývame kurzy. Vždy súvisia so smerom vetra. Najčastejšie sa využíva tzv. bočný kurz, teda smer kolmý na smer vetra. Ostrejšie proti vetru je predobočný kurz a viac po vetre je zadobočný kurz. V smere vetra jazdec ide na tzv. zadný kurz. Kýl jachty v prípade lyží a snowboardu nahrádzajú hrany, ktorú udržiavajú jazdca v požadovanom smere. Pre snowkiting sú vhodné najmú vyššie položené snehové pláne bez prekážok ako stromy, stĺpy atď. Snowkiting má aj svoje súťaže. Najpopulárnejšia je súťaž v disciplíne freestyle, teda v trikovej jazde. V snowkitingu sa používa väčšinou komorový drak /viacerí jazdci však preferujú nafukovací kite/ s plochou od cca 3 do 12 m2. Na kĺzanie sa používajú lyže, alebo snowboard, alebo špeciálny snowkitový snowboard, ktorý nemá bočný výrez /sidecut/, aby dokázal aj na hrane udržiavať rovnú stopu.

 

Obr.8  Snowkiting

  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Buggy kiting /obr. 9/ – jazdec sedí v trojkolesovom buggy vozíku a nechá sa ťahať drakom. Vozík riadi nohami prostredníctvom predného kolesa, na osi ktorého sú pripevnené riadiace páky. Buggy kiting je veľmi populárny v prímorských krajinách, ktoré majú rozľahlé piesočnaté pláže. V našich podmienkach sa buggy kiting jazdí najmä na letiskách. Dá sa využiť aj rovná trávnatá plocha bez prekážok. Na buggy kiting sa využívajú kity s plochou rovnakou ako v snowkitingu. Buggy kiting má dve základné súťažné disciplíny – freestyle a racing /jazda okolo troch značiek na čas, alebo poradie/.

 

Obr. 9 Buggy kiting

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Mountain board kiting /obr. 10/ – jazdec stojí na mountain boarde /veľký skateboard s väčšími kolesami vhodnými do terénu, jazdec stojí fixovaný k doske pomocou pútok na nohy/ a nechá sa ťahať drakom. Podobne ako pre buggy kiting aj pre mountain kiting je najvhodnejšia rovná piesočná pláž pri odlive. Mouintain board sa jazdí aj na rovných lúkach, poliach, poprípade veľkých betónových plochách /letisko/.  Na mountainboard kiting sa používajú komorové kity o trochu menšie ako na snow a buggy kiting, teda cca 2 až 10 m2.

 

Obr. 10 Mountain board kiting

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Skate kiting /obr. 11/– jazdec stojí na ľadových, alebo kolieskových korčuliach a nechá sa ťahať drakom. Táto forma sa využíva na veľkých zaľadnených plochách, alebo asfaltových a betónových plochách. Používa sa komorový kite s malou plochou najmä v kombinácii s ľadovými korčuľami, ktoré majú malé trenie a odpor /cca 1,5 až 5 m2/.

 

Obr. 11 Skate kiting

 

 

 

Kitesurfing /obr. 12/ – určite najpopulárnejšia verzia kitingu, pri ktorej sa jazdec necháva ťahať kitom na vode pričom stojí na doske podobnej surfu /directional/, alebo wakeboardu /bi-directional, resp. twintip/. V kitesurfingu sa používajú kity s najväčšou priemernou plochou a výkonom, pretože musia vytiahnuť jazdca z vody a udržiavať ho v sklze. Jazdec má oblečený tzv. trapéz, alebo bedrový/sedací pás s hákom v oblasti brucha, ku ktorému jazdec upína koniec šnúr zavesených na kite cez tzv. hrazdu /angl. control bar/ a slučku /angl. chicken loop/. Takto odľahčí ruky a môže jazdiť bez väčšej námahy. Doska má zospodu 4 krátke plutvičky v každom rohu dosky. Zhora má pútka, do ktorých si jazdec vsúva chodidlá a v strede rúčku, pomocou ktorej si dosku pridržiava.

Na kitesurfing sú vhodné veľké vodné plochy s pravidelným vetrom. Používajú sa nafukovacie kity, alebo komorové s uzatvárateľnou nábehovou hranou s plochou 5 až 16 m2.

V posledných rokoch sa stal kitesurfing populárnejší ako windsurfing. Prispela k tomu jednoduchšia preprava kitového výstroja a jednoduchšia technika jazdy v porovnaní s windsurfingom. Tiež platí, že s kitom sa jazdec dostane do sklzu v slabšom vetre ako na windsurfingu. Kitesurfingu sa výborne darí vo všetkých prímorských krajinách. Vo vnútrozemí je síce vietor poryvový, ale kitesurfing sa rozvíja aj v týchto oblastiach.

 

Obr. 12 Kitesurfing

                    

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Základná technika ovládania draka

 

Základným kameňom výučby techniky je ovládanie pojmov ako veterné okno /wind window/,  aktívna zóna /power zone/, kraj veterného okna /window edge/.

Veterné okno – je štvrťguľový výsek priestoru pred jazdcom postaveným chrbtom k vetru /obr. 13/. Veterné okno má hranice v smere upaženej pravici a ľavici jazdca. V tomto veternom okne jazdec pohybuje kitom. Veterné okno j rozdelené ako ciferník hodín od čísla 9 /9. hodina/ vpravo po číslo 3 /3. hodina/ vľavo.

 

Obr. 13 Veterné okno

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Aktívna zóna /power zone/ – je časť veterného okna, v ktorej má kite najväčší ťah. Nachádza sa priamo pred jazdcom v uhle cca 0 až 60° od polpriamky v smere vetra so začiatkom v mieste, na ktorom jazdec stojí.

Kraj veterného okna /window edge, alebo neutral zone/– okrajové časti veterného okna, kde má kite najmenší ťah. Je to časť veterného okna v smere upaženej pravici a ľavici jazdca postaveného chrbtom vetru.

 

Technika kitingu má niekoľko základných bodov: štart a pristávanie draka, polohovanie draka na jednotlivých miestach veterného okna, pohyb draka po dráhe v tvare čísla 8 v horizontálnom a vertikálnom smere, 360°obrat s drakom /kiteloop/, simulácia štartu zo sedu na zemi, skok.

Štart a pristávanie– použijeme malý cvičný komorový kite s plochou 1,2 – 2 m2. Klasický komorový kite používaný na powerkiting sa štartuje veľmi jednoducho. Šnúry natiahneme v smere vetra a pripevníme ku kitu. Kite nastavíme nábehovou hranou /okraj draka s otvormi/ po vetre tak, aby jeho vrchná časť ležala na zemi. Uchopíme hrazdu, alebo rúčky /podľa typu ovládania/a prudko potiahneme k sebe. Môžeme pri tom urobiť krok dozadu, aby sme zvýšili účinok ťahu. Kite by mal bez problémov vzlietnuť do vzduchu. Udržiavame pravé a ľavé šnúry rovnako napnuté, aby kite smeroval priamo nad nás. V nadhlavníku na 12. hodine sa ho snažíme udržať na jednom mieste. Štart sa jednoduchšie vykonáva s dopomocou, kedy asistent drží draka vo vzduchu s nábehovou hranou obrátenou ku oblohe. Jazdec opäť prudkým ťahom a krokom dozadu dostáva draka do vzduchu.

Pristávanie draka vykonáme tak, že ho postupne necháme klesať na kraji veterného okna až na zem.

 

Polohovanie draka na jednotlivých miestach kraja veterného okna– jemným ťahom pravých alebo ľavých šnúr presúvame draka po kraji veterného okna. Dôležitý je dostatočne silný a stabilný vietor - minimálne 3-4 m/s. Postupne z 12. hodiny púšťame draka na jednu stranu – 11. a 10. a hodina – a na druhú stranu – 1. a 2. hodina.

 

Pohyb draka po dráhe v tvare čísla 8 v horizontálnom a vertikálnom smere– nacvičujeme najprv v nadhlavníku v horizontálnom smere. Striedavým priťahovaním ľavých a pravých šnúr meníme smer letu draka a vodíme ho po dráhe v tvare čísla 8 /obr. 14/. Ak potiahneme prvé šnúry, kite sa otáča doprava, ak potiahneme ľavé šnúry, kite sa otáča doľava.

 

 

Obr. 14 Vedenie draka po dráhe v tvare čísla 8

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Práca a pohyb  s hrazdou, alebo rúčkami musia byť spočiatku jemné a plynulé. Pri pohybe draka po dráhe slučiek kite striedavo zrýchľuje a spomaľuje, teda získava a stráca výkon. Jazdec sa postupne učí, kedy dochádza ku ktorej fáze a podľa toho prispôsobuje polohu svojho tela a vyvažuje ťah draka. Pri nácviku drak často padá na zem, preto je vhodné nacvičovať s partnerom, ktorý pomáha pri opätovnom štarte draka.

Po zvládnutí obratov draka v horizontálnom smere, skúsime viesť draka po dráhe v tvare čísla 8 vo vertikálnom smere na kraji aktívnej zóny vpravo a vľavo. Tieto pohyby sú prípravou na samotnú jazdu na doske, alebo inom prostriedku.

 

360°obrat s drakom /kiteloop/- začíname s drakom nad hlavou. Potiahneme jednu stranu hrazdy, alebo jednu z rúčok. Kite začne vykonávať obrat a bude v ňom pokračovať kým jazdec bude priťahovať jednu stranu. Pri kiteloope je najdôležitejšie vydržať až do konca obratu. Treba si uvedomiť, že kite pri tomto obrate prechádza aktívnou zónou a jeho ťah sa môže značne zvýšiť. Na to sa treba pripraviť. Pokiaľ jazdec cíti, že nie je schopný udržať ťah draka, môže sa rozbehnúť v smere ťahu a tak znížiť silu ťahu. Kiteloop skúšame do oboch strán. Čím radikálnejšie potiahnutie jednej strany kitu, tým je menší polomer otáčania draka.

 

Simulácia štartu zo sedu na zemi – po zvládnutí letu draka po dráhe v tvare čísla 8 vo vertikálnom smere si skúsime sadnúť na zem pričom draka udržiavame priamo nad sebou. Zvolíme si, na ktorú stranu budeme štartovať. Z 12. Hodiny presunieme kite na 1. Alebo 11. Hodinu, vždy na opačnú stranu ako plánovaný smer štartu. Draka navigujeme do letu smerom dole a naprieč na stranu nášho štartu /prvá časť pohybu po dráhe v tvare 8/. V tejto prvej fáza má kite najväčší ťah a ten využijeme na to, aby sme sa zdvihli zo zeme. Potrebný je buď silnejší vietor - s malým 2 m2 kitom potrebujeme minimálne 5-6 m/s – alebo väčší kite. Nezabudneme draka otočiť opäť smerom hore, aby nespadol na zem. Štarty zo zeme nacvičujeme na obe strany.

 

Skok– budeme potrebovať väčší kite /cca 5-7 m2/ a vietor o rýchlosti cca 5-8 m/s. Udržiavame draka na strane nad sebou /11. alebo 1. hodina/. Rozbehneme sa mierne proti vetru, na stranu, na ktorú ťahá kite. Keď cítime silný odpor draka, začneme ho presúvať do protismeru na opačnú stranu. Keď kite dosiahne 12. hodinu a pokračuje ďalej na druhú stranu, začne nás dvíhať do vzduchu. Kite zastavíme na opačnej strane, na 1. alebo 11. hodine a vrátime ho na 12. hodinu. Dopad bude mäkký a príjemný.