Motorické učenie

Učiť sa, učiť sa, učiť sa..

Chcete sa naučiť na ws doske niečo nové? Zdá sa vám, že to trvá strašne dlho, dokonca, že to nejde vôbec? Chcete s tým niečo urobiť? Čítajte ďalej...

V nasledujúcich riadkoch by som vám rád predstavil mechanizmus učenia sa pohybu z fyziologického hľadiska. Pre niekoho to môže byť neskutočná nuda, každopádne praktický význam týchto znalosti určite oceníte. Z tejto teórie vyplýva pre windsurfistu niekoľko odporúčaní. Aby som nezdržiaval tých, ktorých fyziológia nebaví, zaradil som tieto odporúčania na začiatok a v druhej časti sa budem zaoberať ich vysvetlením.

Kľúčové zásady učenia pohybu:

- vizualizácia – ak sa chcete učiť novú techniku, trik musíte ovládať popis tohto prvku a vedieť si ho presne a plasticky predstaviť. Pomáhajú texty, videa, fotky, ústny opis. Vo všeobecnosti práca s vlastnou predstavivosťou a schopnosťou správne posúdiť pohybovú sekvenciu napomáha učeniu /ideomotorický tréning/. Je veľmi dobré, ak vás kamarát natočí na video a pozriete si to.

- koncentrácia na jednu vec – ak sa učíte novú vec, odstraňujete chybu, alebo zdokonaľujete, čo už viete vždy platí zásada sústrediť sa na jeden krok celého pohybu. Ak sa učíte novú vec, prvý krok, na ktorý sa sústredíte bude logicky prvý krok celej sekvencie. To neplatí pri dolaďovaní techniky, alebo odstraňovaní zlozvyku. V takom prípade si vyberte krok, ktorý pokladáte za najľahší /z tých, ktoré sa vám nedaria/. Na ďalší krok prejdite, keď už ten predchádzajúci robíte automaticky a správne.

Príklad: učíte sa power jibe – teda postupujete po krokoch: zadná noha von z pútka, zatvorenie plachty, postavenie nad palubou, uvoľnenie z trapézu, pokrčenie kolien, náklon do oblúka, zmena postavenia nôh, rotácia plachty a prechytenie, nástup do sklzu. Sústreďujete sa postupne na jednotlivé kroky. Niektoré sa podaria a zautomatizujú rýchlejšie, na niektorých sa zdržíte dlhšie. Sústrediť sa na jeden krok, neznamená, že sa nesnažíte urobiť aj ten ďalší, ale plne sa sústredíte na ten, ktorý je na rade.

Ak už powerjibe ovládate, ale chcete odstrániť chyby – napr. zaťažovanie zadnej časti dosky, neskorá výmena nôh atď., sústredíte sa len na jednu chybu – musí vám byť jasne aká je to chyby a ako má ten krok vyzerať správne.

- najprv myšlienka potom pokus – pred každým jedným pokusom musíte na chvíľu zachytiť myšlienku na čo sa sústredíte /stačí skutočne záblesk v mysli/. Túto zásadu nie je ľahké dodržať, čo zistíte sami a veľa krát si po pokuse uvedomíte, že ste mali hlavu prázdnu a vlastne ste celý pohyb robili živelne, bez myšlienky, teda bez sústredenia. To si môžete dovoliť až keď budete mať tento pohyb zautomatizovaný.

- učenie v zľahčených podmienkach

- rozhodujú detaily – v prvom vnímaní pohybu a zberu informácii o ňom vám stačí jednoduchý opis, osnova. Neskôr pri dolaďovaní niektorých fáz, resp. odstraňovaní chýb sú dôležité detaily, o ktorých sa málokde dočítate. Napríklad v istej fáze učenia Duck jibe zistíte, že vám v silnom vetre po uvoľnení sťažňovej ruky vytrháva vietor plachtu a naopak v slabom vetre nestihnete duckovať plachtu a už ste na zadnom kurze, po prechytení vám plachta padá do vody, v horšom prípade aj s vami. Ten detail je v tom, že v silnom vetre duckujete plachtu so sekundovým oneskorením po náklone do oblúka a v slabom púšťate plachtu spolu s náklonom. Po týchto detailoch treba pátrať, lebo dokážu veľmi pomôcť.

- zľahčené podmienky – pri učení sa, alebo odstraňovaní chýb treba zabudnúť na ješitnosť a skúšať do najprv v ľahších podmienkach. Je múdre si tie schodíky k našej méte vybrať čo najplytšie, resp. primerane plytké k našim schopnostiam. Zľahčené podmienky môžu predstavovať voda bez vĺn, slabší vietor, menšia plachta, väčšia doska /samozrejme nemôžete skúšať volcan na 200 l doske J/. Nácvik v zľahčených podmienkach vám urýchli automatizáciu jednotlivých krokov a rýchlejšie zvládnutie triku aj v sťažených podmienkach.

- trpezlivosť- je kľúčom k úspechu. Niekedy prichádza progres v skokoch, nie postupne. Teda môžete mať do poslednej chvíle pocit, že vám to nejde a zrazu sa to podarí a vám to príde ako náhoda. Nie je to náhoda, ale výsledok pokusov, ktoré síce vám prišli hrozné, ale telo sa učí aj v neúspešných pokusoch.

Ono je vôbec problém dokopať sa k tomu, aby ste sa niečo začali učiť. Veľa sa pri tom padá /pamätajte na hrubší neoprén ako keď jazdíte „na istotu“/, občas to bolí, nie vždy sa darí atď. Dôležitá je silná motivácia a trpezlivosť.  

 

Možno niekomu príde celý tento proces ako obmedzovanie slobody, ktorú nám WS dáva. Určite vám však skráti čas učenia a spoznáte lepšie svoje telo, jeho možnosti, schopnosti a spôsob, na ktorý reaguje. To vám otvorí nové horizonty a ponúkne viac slobody pri windsurfingu. Vaša sloboda je v tom, že si vyberiete buď cestu živelného nástupu do nových trikov s rizikom zdĺhavosti, možných zranení, zlozvykov, alebo cestu trochu premysleného postupu s oprávneným očakávaním rýchlejších a kvalitnejších výsledkov. Aj to je sloboda...

 

Ešte trochu teórie. Učenie pohybu, alebo motorické učenie, ktoré vysvetľuje ako prebieha učenie a „zapamätanie“ si pohybu na úrovni nervovej sústavy, zmyslových orgánov, svalov a kostry. Vytvorenie (správneho) pohybového stereotypu je cieľom tohto učenia. Inými slovami je zautomatizovanie pohybu, teda stav kedy robíte daný pohyb podvedome, nemusíte sa naň sústrediť (chôdza je tiež naučený stereotyp). Pohyb alebo celá pohybová štruktúra (je to postupnosť jednoduchých pohybov, ktoré spolu dávajú celý trik, napr. pohyby pri vyťahovaní plachty – zaujate polohy, pokrčenie kolien, zdvih plachty, vystretie tela, pritiahnutie sťažňa). Náročnosť celej štruktúry je zvyčajne v je rýchlom trvaní – viac menej spojiť jednotlivé pohyby, kroky celého triku rýchlo za sebou je náročné. Nemali by sme problém pokiaľ by sme ich mohli urobiť oddelene a pomaly. Celú operáciu, vykonanie pohybovej štruktúry kontrolujú a dolaďujú jednotlivé zmyslové orgány – zrak, sluch, vestibulárny aparát /zmyslový orgán uložený v hlave, ktorý nám dáva informácie o našej polohe – jeho dôležitosť cítite, keď ho alkoholom dočasne vyradíte z prevádzkyJ/, dotykové a tlakové telieska v koži, proprioceptory /zmyslové orgány, ktoré rozoznávajú stupeň napnutia a uvoľnenia svalu, jeho predĺženie a skrátenie, zmenu uhla v kĺboch/. Podráždením týchto orgánov vzniká vzruch, ktorý sa prenáša odstredivými nervovými dráhami do ústredia /mozgová kôra/, to informáciu vyhodnotí a vydá „rozkaz“, ktorý vo forme vzruchu prenášajú dostredivé nervové dráhy do výkonného orgánu, teda svalu, ktorý vykoná akciu, pohyb. Funguje to ako dispečing v nemocnici. Príde informácia o potrebe zásahu, dispečing vyhodnotí najoptimálnejší spôsob, vydá príkaz a sanitka s lekármi vyráža do akcie.