Duck Jibe

Duck jibe (tiež sa občas používa aj britský výraz Duck gybe, o slovenský ekvivalent sa radšej nepokúšam) je verzia halzy, ktorá nikomu z pokročilých surfistov nie je neznáma a pre mnohých predstavuje želaný cieľ, možno už pre najbližšiu sezónu.

Dovoľujeme si Vám ju predstaviť z nášho pohľadu trénerov a inštruktorov z BOARD ACADEMY.

Je nám jasné, že ju možno nájsť aj zahraničnej tlači či na webe, rozhodli sme sa však, že v súlade s našim cieľom popularizácie windsurfingu u nás doma na Slovensku, postupne spracovávať niektoré techniky, najmä tie, ktoré na základe skúseností z našich kurzov a tréningov vieme, že sú práve pre vás zaujímavé. A predviesť a okomentovať ich domácimi klubovými jazdcami, ktorých môžete stretnúť na našich vodách a na našich kurzoch. Nie preto, že si myslíme, že to vieme lepšie ako Robby Naish. Ale preto, že vám aj takto chceme tieto prvky možno už trochu pokročilejšieho windsurfingu priblížiť v prevedení jazdcov, ktorí podobne ako väčšina z nás trávia prevažnú časť roka na kancelárskej stoličke. Veríme, že vás aj takto môžeme povzbudiť a motivovať pridať sa.

 

Duck Jibe Stanko na Pelješaci

 

 

 

 

 

 

 

K duck jibe samotnej: Svojim charakterom je to halza, teda obrat po vetre. Rozdiel oproti klasickej halze je v pretočení plachty, kedy plachtu otáčame rahnom ponad seba a teda ponad zadnú časť plaváku - "duckujeme" plachtu. Takto sa plachta otáča len 90 stupňov, kým pri klasickej halze rahno obieha ponad špicu plaváku a musí prejsť 270 stupňov.

Príprava:

- Rovnako ako u klasickej halzy, snažíme sa ísť do duck-jibe z plného sklzu. Pri slabšom, pre sklz hraničnom vetre (ako je aj prípad na ilustračnom obrázku), je výhodné zvýšiť nájazdovú rýchlosť dopumpovaním tesne pred halzou. Aj tejto halze predchádzalo dosť intenzívne napumpovanie, nakoľko vietor bol relatívne slabý a len-len že stačil na sklz, pritom náš demo jazdec má niečo cez 100kg.

- Výhodnejšie je si pre učenie vyhliadnuť kus hladkej vody, určite nezahájiť halzu proti vlne, aj keď akokoľvek malej.

Nájazd:

- Nájazd je najvýhodnejší na mierne zadobočný kurz, je totiž najrýchlejší a nemusíte točiť celých 180 stupňov.

A teraz v rýchlom slede po sebe nasleduje:

- Vyháknutie z trapézu

- Plachtová ruka odhmatáva po rahne dozadu smerom ku koncovke, pritom plachta zostáva zatvorená! Širší úchop umožňuje lepšiu kontrolu plachty. Predná - sťažňová ruka sa vystiera a púšťa plachtu dopredu a dovnútra oblúku (obr. 2 a 3 sekvencie hore).

- Zadná noha ide von z pútka a umiestňujeme ju pred zadné pútka. Pri užších doskách a/alebo ťažší jazdci na pozdĺžnu os plaváku, čím je doska širšia a/alebo jazdec ľahší, tým viac kladieme nohu na dosku smerom k záveternej hrane (do vnútra oblúku). Predná noha zostáva v pútku.

- Súčasne oboma nohami cez prednú časť chodidiel zatlačíme dosku na vnútornú hranu. Telo ide nad dosku a následne až mierne dovnútra oblúku. Zadná noha viac tlačí, predná noha ale spolupracuje tiež a cez pútko ťahá dosku na hranu. Pritom ideme do kolien a kolená smerujú dovnútra oblúku, tiež tlmia prípadné nerovnosti. Vďaka zatlačeniu dosky na hranu doska zatáča do oblúka (riadenie nohami v sklze = carvingový oblúk).

Prehodenie plachty:

- Stále riadime dosku nohami, teda držíme ju naklonenú na vnútornej hrane. Toto platí v priebehu celého oblúku. Pokiaľ by sme sa pozabudli, doska prestane zatáčať a nedokončíme oblúk. Toto je dosť častá chyba, keď pri prehadzovaní plachty sa jazdec nesústredí na riadenie dosky, potom sa zvyčajne nepodarí ani prehodenie, lebo doska prestala točiť a na novej strane jazdec nedočiahne plachtu resp. ani neprejde na novú stranu.

- Samotné prehodenie na rozdiel od klasickej halzy zahajujeme už tesne pred dosiahnutím zadného kurzu, teda na silnom zadobočnom kurze.

- Pri samotnom prehodení začíname sťažňovou rukou, ktorá púšťa rahno vpredu a ide krížom ponad plachtovú ruku smerom ku koncovke rahna až úplne dozadu (4. obrázok sekvencie hore).

- Hneď nato púšťa rahno plachtová ruka. Teraz krátku chvíľu držíme rahmo len pri koncovke, len jednou - pôvodnou sťažňovou - rukou. Touto rukou teraz vedieme oplachtenie ponad hlavu na novú stranu. Pomáha nám pri tom vietor, ktorý plachtu pretáča (obr. 5 a 6).

- Nasleduje pretiahnutie plachty na novú stranu. Toto musí byť dôrazné. Stále držíme rahno len jednou rukou (obr. 6), ktorá ho musí potiahnuť tak, aby sme pôvodnou sťažňovou rukou dočiahli chytiť rahno na novej strane čím bližšie ku sťažňu (na novej strane sa samozrejme z pôvodnej plachtovej ruky stáva sťažňová a opačne).

- Teraz chytá rahno čím viac vpredu nová sťažňová ruka a nová plachtová nasleduje (obr. 7 a 8)

- Telo ide v očakávaní nového ťahu do protiťahu, chytáme vietor na novej strane, doska opäť začína zrýchľovať, už do nového smeru.

Výjazd:

- Stále držíme dosku mierne na hrane a dotáčame oblúk do nového mierne zadobočného kurzu, nohy sú pritom v opačnom postavení = v tzv. switch stance. Pri duck jibe nasleduje výmena nôh ako posledná.

- Ako pri každej halze (a väčšine manévrov na doske) prvá sa hýbe pri zmene postavenia predná noha. Vytiahneme ju z pútka a postavíme pred zadnú nohu, ale opačne, teda chodidlo je orientované už pre nový smer jazdy.

- Ihneď nasleduje zadná noha, ktorá robí výkrok dopredu a tiež sa otáča, rešpektujúc postavenie na novom boku. Tým sa otáča celé telo do prirodzeného postavenia, môžeme párkrát ešte dopumpovať ak treba, zavesiť sa do trapézu a podľa potreby ešte dokorigovať smer - vyostriť. Výjazd switch stance a výmena postavenia na novom kurze sú trochu náročnejším momentom, doporučujeme si to dobre nacvičiť na suchu alebo na trenažéri. Tiež na to pri našich tréningoch v telocvični máme veľmi dobré cvičenia na balansovacích doskách a na valci, ktoré sú skvelou prípravou.

 

Pokiaľ sme urobili všetko správne, tak sa celá halza dá prejsť krásne v sklze, len s minimálnou stratou rýchlosti.

 

Demo jazdec na sekvencii fotografií - inštruktor z Board Academy, je na staršej 109 litrovej doske s 6,9 plachtou, hmotnosť jazdca niečo málo nad 100kg. Nafotené to bolo na našom tréningovom kurze v lete na Pelješaci pri slabšom popoludňajšom Mistráli, ktorý ledva stačil na sklz, preto aj pred halzou samotnou si musel razantne dopumpovať a zvoliť nie veľmi malý polomer oblúku, aby nevypadol zo sklzu. Rovnako pri výjazde sa najprv sústredil na stabilizáciu dosky na novom kurze a nabratie rýchlosti, preto išiel celý výjazd v schwitch stance a až relatívne neskoro vymenil postavenie nôh.  S takouto pomocou sa mu podarilo udržať dosku počas celého manévra v čistom sklze, ako je vidieť aj na poslednom 11. obrázku pri výjazde.

 

Najčastejšie chyby?

No asi hlavná je neskúšať to.. Ak idete do toho, tak dobrá správa je, že s vedením inštruktora, vyskúšaním na trenažéri a trochou odhodlania sa duck jibe dá zvládnuť relatívne rýchlo. Samozrejme vyjazdiť sa a zvládať túto halzu aj v náročnejších podmienkach chce už istý čas a väčší počet opakovaní.

Je dobré vedieť už klasickú halzu, mať osvojený dobrý nájazd aj výjazd z klasickej halzy. Práve pri nájazde sa často opakuje chyba málo zatvorenej plachty, čo je pre duck jibe ešte kritickejšie, lebo duckovať otvorenú plachtu je ťažké až nemožné. Tu doporučujem klasické cvičenia nájazdu do carvingovej halzy a riadenia nohami do návetria v sklze, tak ako ich robievame na našich klubových tréningoch.

Pri prehadzovaní samotnom, najmä pri väčších plachtách (= dlhších rahnách) majú začiatočníci často tendenciu sa nahnúť príliš dozadu, aby sa vyhli plachte a urobili jej miesto. Toto vedie k nepriaznivému zaťaženiu dosku príliš vzadu, ktorá takto ľahko môže vypadnúť zo sklzu. Namiesto toho treba väčšiu plachtu tiež pustiť dopredu a dovnútra oblúku až tesne nad vodu, akurát treba dať pozor, aby sťažeň nezachytil vodu, inak nasleduje celkom pekná šípka ponad predok dosky, nakoľko doska s plachtou pri zachytení oplachtenia o vodu zostávajú prakticky na mieste stáť a jazdec zotrvačnosťou pokračuje v pohybe, pričom jazda sa na krátky okamih mení na let..

Ďalšia opakujúca sa chyba sa objavuje pri prehadzovaní plachty, kedy menej skúsený jazdec plachtu nie dostatočne impulzívne potiahne do nového smeru, následne nedočiahne dostatočne dopredu na rahno na novej strane a stráca kontrolu nad plachtou práve v kritickom okamžiku, keď stojí bez opory oplachtenia.

Udržanie náklonu dosky a teda kontinuálneho carvovania - zatáčania počas celého oblúku som už spomínal, patrí to tiež k častejšie sa opakujúcim chybám pri učení sa duck jibe, ale aj pri klasickej halze. Najmä ak je voda nie ideálne hladká.

 

Namiesto záveru: Poďte do toho, zvládnuť to môže naozaj každý, kto už vie jazdiť v sklze. Pokiaľ váhate, pridajte sa k nám na niektorom z našich kurzov alebo tréningov s Board Academy, s našou metodikou a zázemím (inštruktori, trenažér, videokaučing..) sme pripravení vám to maximálne uľahčiť a dať vám potrebnú podporu.

 

Dôležité poďakovanie patrí fotografovi Miškovi Hanušovi a Jožkovi - Dodovi Slezákovi, ktorý si dal nemalú námahu a doslova vypiplal obrázok sekvencie, aj keď podklady s takýmto spracovaním nepočítali.